Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Z histórie

 

Z HISTÓRIE MESTA

Mesto Sečovce (okres Trebišov) leží v západnej časti Východoslovenskej nížiny vo výške 140 m n. m., v teplej, mierne suchej klimatickej oblasti. Obopínajú ho východné svahy Slanských vrchov. Mestom preteká potok Trnávka. Jeho rozloha je 32,29 km2. V roku 2010 malo 8 125 obyvateľov, k 31. 12. 2014 sa počet obyvateľov zvýšil na 8 352. 

Mesto od najstarších čias

Archeologické nálezy dokazujú osídlenie územia mesta už v mladšej dobe kamennej – neolite (5000 – 4000 r. pred n. l.). Práve z neolitu pochádza najviac nálezov pravekého osídlenia mesta aj jeho okolia. V centre mesta boli nájdené narušené sídliskové objekty bukovohorskej kultúry. Ďalšie sídliskové objekty pochádzajú z neskorej doby kamennej – eneolitu (4000 – 3000 r. pred n. l.) a z doby bronzovej (1900 – 700 r. pred n. l.). V dobe halštatskej a laténskej (700 – 400 r. pred n. l.) tu pravdepodobne sídlili Keltovia. Tí sa zdržiavali na území Zemplína asi do roku 50 pred n. l. Rímska ríša na územie Zemplína a Sečoviec nikdy nezasahovala, preto sa tu mohli usadiť v 2. a 3. storočí n. l. barbarské germánske kmene. Tieto kmene mali obchodné styky s Rímskou ríšou, o čom svedčia aj nálezy rímskych mincí z okolia Sečoviec. Zo 7 – 9 storočia n. l. už pochádzajú slovanské sídliská.

Prvá písomná zmienka

Pochádza z roku 1245, ale Sečovce existovali už predtým. Najstaršia písomná zmienka o meste je v listine uhorského kráľa Bela IV., ktorou kráľ potvrdzuje, že šľachtic Ján, syn Andronika predal šľachticovi Petrovi z rodu Aba územné majetky dedín Albinov a Techna (neskôr Dvorianky). Pri opise hraníc sa spomína, že tento majetok susedil na západnej strane s chotárom Sečoviec. Listina z roku 1320 uvádza, že obec patrila rodu Miczu bán a hradu Purustian (Parustan). Kataster vtedajších Sečoviec sa však nekryl s dnešným osídlením. Obec sa rozkladala viac na severozápad (dnešné Vinice). Podľa písomných a archeologických prameňov sa usudzuje, že obec Seč, Sečovci, Sečovce, jestvovala už v 9. storočí. Mesto preto patrí k najstarším v okolí.

Opis erbu

Modrý štít, na ktorom sa nachádza strieborná orlica so strieborným polmesiacom v pravom spodnom rohu a hviezdou v ľavom hornom rohu štítu. Erb bol navrhnutý podľa pečatidla zo 16. storočia s kruhopisom SIGILLVM. OPPIDI . * . GALSZECS – tb. XXII. Odtlačky pečatidla sa zachovali na písomnostiach z rokov 1684 a 1696. Na erbe je znamenie rodu Gálszéciovcov, ktorým mesto patrilo. V 15. storočí ich rod vymrel.

Sečovce v stredoveku 

V roku 1356 Sečovce patrili do Zemplínskej župy na čele so županom Gállom Szécsim. Maďarizovaný názov mestečka bol rozšírený o meno Gál (Gálszéc). Najstarší zápis, ktorý hovorí o Sečovciach ako o mestečku pochádza z roku 1414. V roku 1437 sa spomína už ako zemepanské mestečko s jarmočným právom a mýtom. Kráľ Žigmund povolil každoročne konanie dvoch jarmokov, jeden na sviatok Martina, druhý na Žofiu. Dokumenty z rokov 1438 a 1448 spomínajú Sečovce ako „oppidum“ a dokument z roku 1466 ako „civitas“. V rokoch 1439 – 1459 mestečko okupovali bratríci, ktorých viedol Ján Talafus. Vystavali tu opevnený vojenský tábor s hradom. V roku 1447 sa preto Sečovce spomínajú ako „forfolicium“, t.j. pevnosť. Po porážke bratríkov vojskami Mateja Korvína napadol v roku 1466 Sečovce trebišovský hradný pán, vtedajší hlavný župan Štefan Perényi a vytrhol ich z  vlastníctva rodu Szécsiovcov. Tým pohneval kráľa Mateja Korvína, ktorý ho pozbavil funkcie hlavného župana. Listina z roku 1487 dosvedčuje, že rod Szécsiovcov bol neskôr do Sečoviec znovu dosadený. V mestečku sídlil podžupan a v rokoch 1470 – 1490 sa tu prechodne konali zhromaždenia Zemplínskej stolice. Koncom 15. storočia rod Szécsiovcov vymiera.
      

V 16. storočí Sečovce patrili do Vranovského slúžnovského okresu. V roku 1600 boli majetkom rodiny Szemereovcov. V 16. a 17. storočí väčšiu časť Sečoviec vlastnila zemepánska rodina Drugetovcov. V roku 1654 sa na spiatočnej ceste z Blatného Potoka (Sárospatak) do poľského Lešna zdržal v Sečovciach Ján Amos Komenský.
 

V 17. storočí vzniklo na Zemplíne stavovské Bocskayovo povstanie. Na podnet Valentína Drugeta sa v Sečovciach zišli šľachtici Zemplínskej stolice. Odoslali požiadavky košickému hlavnému kapitánovi Belgiojosovi týkajúce sa nápravy náboženských krívd. Keďže sa nápravy nedočkali, pridali sa k povstaniu proti kráľovi, ktorý bránil záujmy rímskokatolíckej cirkvi. Táto udalosť nechala mesto dlho v nemilosti panovníckeho dvora.
 

Po najväčšom protihabsburgskom povstaní z rokov 1703 – 1711 Sečovce zostali spustošené a takmer vyľudnené. V roku 1633 vypukla morová epidémia. Z veľkej časti postihla obyvateľstvo Sečoviec a takmer vyľudnila Albínov. Objavila sa ešte aj v rokoch 1644 – 1645, 1655, 1679 a do Zemplína bola znova zavlečená vojakmi, ktorí bojovali proti Turkom aj v roku 1739.
Prvá cechová listina, ktorá nasvedčuje, že tu bol cech obuvníkov, pochádza z roku 1633. Prvá cechová listina, ktorá nasvedčuje, že tu bol cech kožušníkov a krajčírov je z roku 1642.

V roku 1647 pustošili mesto a jeho okolie turecké vojská a v roku 1676 kuruci.
V roku 1777 Sečovce boli sídlom jedného z piatich okresov Zemplínskej župy.
Dňa 25. júna 1831 vypuklo Východoslovenské roľnícke povstanie. Jeho hlavnou príčinou bola epidémia cholery. Ešte väčšia cholerová epidémia vypukla v roku 1873. Ďalšie utrpenia priniesli požiare. Stali sa 19. januára 1831 a v roku 1872. Požiar z 10. mája 1895 zničil takmer celé Sečovce. 12. júna 1904 zhorela aj nová synagóga a židovská škola.

Mesto v 20. storočí

V prvej polovici dvadsiatych rokov boli Sečovce sídlom okresu. V rokoch predmníchovskej ČSR boli významným trhovým centrom Zemplína. Trhové práva odkúpili od rímskokatolíckej cirkvi 25. 2. 1925. V 30. rokoch preslávili mestečko krajinské jarmoky. V rokoch 1933 – 36 ich bolo osem. V roku 1930 sa tu konala konferencia maloroľníkov, v  roku 1931 manifestácia proti fašizmu a 10. februára 1932 celoštátna demonštrácia nezamestnaných.

Sečovce boli významným mikroregionálnym strediskom so sústredenou remeselnou a poľnohospodárskou výrobou a z toho prameniacim obchodom. To prilákalo židovské obyvateľstvo, ktoré tvorilo v tridsiatych rokoch 25% obyvateľov.

Na základe reformy verejnej správy z 25. 7. 1939 boli Sečovce začlenené do Šarišsko-zemplínskej župy (vznikla 17. 12. 1939) a do Trebišovského okresu. Trebišov síce ostal sídlom okresného úradu, ale okresný súd a finančné úrady boli naďalej v Sečovciach.

Počas druhej svetovej vojny, v čase ústupu nemeckých vojsk, sa zriadilo v meste ortskomando. Vojská 101. horskej pešej divízie a 500. trestného práporu spolu s maďarskými jednotkami zničili v meste všetku telekomunikáciu, elektrické vedenie, železničnú trať a stanicu, finančnú budovu, poštu, okresný súd, tri kostoly, dva kaštiele, podmínovali všetky cesty a mosty, podpálili asi sto obytných domov, dva obilné sklady, pílu, dva mlyny, továreň na konfekciu, šnúrkareň, octáreň, výrobňu farbív a sviečok. Po nútenej evakuácii z vyše 5000 obyvateľov ostalo v meste len vyše 100 ľudí. Jednotky 15. útočnej ženijnej brigády, pod vedením plukovníka M. D. Baraša získali 1. decembra 1944 prístup k Sečovciam.

Mesto 2. decembra oslobodili jednotky 11. a 107. streleckého zboru. Až do 18. januára 1945 čelili neprestajným útokom a ostreľovaniu z výhodných pozícii opevneného Dargova. Z neho ich vytlačili až jednotky 4. ukrajinského frontu. Po sedemtýždňovom fronte boli Sečovce zo 75% zničené. V meste padlo do 1800 vojakov a 150 civilov. Asi 1500 Sečovčanov sa stalo obeťami deportácií a evakuácií.

V rokoch 1946 – 1947 bola obnovená elektrifikácia, telekomunikácie, pošta, železničná stanica, vybudovala sa finančná budova a obnovili sa kostoly.

Dňa 1. apríla 1948 sa zlúčila obec Kochanovce so Sečovcami. 

28. 1. 1949 (po 20 rokoch) sa Sečovce opäť stali okresným mestom. V roku 1958 bol postavený nový kultúrny dom. Stojí na základoch bývalého barónskeho kaštieľa, ktorý pochádzal z prvej polovice 19. storočia.

V roku 1954 v meste vzniklo Vlastivedné múzeum. Jeho riaditeľom bol Štefan Korčmároš. V roku 1960 sa jeho zbierky previezli do Trebišova. So zmenou sídla okresu súviselo aj premiestnenie Okresnej vojenskej správy, Okresného oddelenia verejnej bezpečnosti, Okresného ústavu národného zdravia, Strojno-traktorovej stanice, Okresného stavebného podniku a i.

Sečovce ako mesto

V roku 1962 bol Sečovciam priznaný štatút mesta. Prvým predsedom novovytvoreného Mestského národného výboru bol M. Lukáš, podpredsedom V. Hronkin.

V povojnových časoch chýbal mestu väčší priemyselný podnik. Túžab Sečovčanov sa naplnila v roku 1966, kedy začal výrobu Strojstav. V budove bývalého okresného súdu prevzala výrobu po Tatracheme Odeta Michalovce. Novostavba aukčnej haly, ktorú otvorili 2. 3. 1971, mala obnoviť tradíciu sečovských trhov. 

Mestská osvetová beseda rozvíjala svoju činnosť. Mesto reprezetnoval súbor Sečovčan, ktorý v roku 1972, pri príležitosti 10. výročia, mal 42 vystúpení. Pri Jednote SD fungoval mládežnícky divadelný súbor, v Miestnom odbore Slovenského zväzu žien pôsobili speváčky ľudových piesní. Ľudová škola mala pravidelné koncerty. V r. 1972 Ústredný zväz židovských náboženských obcí podaroval štátu synagógu na ulici SNP, pričom mala byť využitá na muzeálne účely. Neskôr bol tento historický objekt, ktorý bol jednou z dominánt mesta, zbúraný.

Obchodný dom Dargov, ktorého investorom bola Jednota SD, otvorili 27. júla 1973. Presťahovaním administratívy Jednoty SD do Trebišova v r. 1974  Sečovce stratili najväčší družstevný podnik, ktorý pôsobil v okrese.

Osemdesiate roky sa niesli v znamení hospodárskeho a spoločenského rozvoja. Popri výstavbe nových objektov Východoslovenských elektrární, rozvodného závodu, bola v r. 1982 dobudovaná silná údržbárska základňa tranzitného plynovodu Trans-gaz.

Ponovembrový vývoj 

Udalosti, ktoré nasledovali po 17. novembri 1989, priniesli zánik socialistického zriadenia. V novej politickej situácii vstúpili na arénu politického a spoločesnkého života v meste nové politické subjekty. Po voľbách v r. 1990 sa primátorom mesta stal JUDr.Vlastimil Ondrejka.

Začiatkom 90-tych rokov sa ukončila výstavba 128 bytov na sídl. Dargov I., postavila sa autobusová stanica, nová budova Mestského úradu, rozvody káblovej televízie, zrekonštruovalo sa Mestské kultúrne stredisko a vybudovala nová Pošta.

V transformujúcej sa spoločnosti na pôde mesta vznikli menšie aj väčšie podnikateľské subjekty. K najvýznamnejším patrili: Palma Agro, a.s., SONaP, Silometal, Slovtransgaz, Poľnostavby, a.s., VSE – stavebnomontážny závod atď...

V roku 2002 na poste hlavy mesta JUDr. Ondrejku vystriedala RNDr. Monika Bérešová – bola prvou ženou v histórii Sečoviec, ktorá zastávala  post primátorky. V r. 2010 sa primátorom mesta stal MVDr. Jozef Gamrát, ktorý vo funkcii pôsobí druhé volebné obdobie. 

 

 


 

dnes je: 25.3.2017

meniny má: Marián

Za obsah zodpovedá
webmaster


ODKAZ PRE STAROSTU

Páčia sa vám vynovené webstránky mesta?
Áno
 
0%

 
Skôr áno
 
0%

 
Neviem
 
0%

 
Skôr nie
 
0%

 
Nie
 
0%

 
Počet hlasujúcich: 0
Pre hlasovanie v ankete sa musíte registrovať/prihlásiť
webygroup

Úvodná stránka